Ōr′-di-nā′tive, a.
a. [Lat. ordinativus, It. & Sp. ordinativo, Pr. ordinatiu, O. Fr. ordinatif.] Tending to ordain; directing; giving order. [Rare.]
a. [Lat. ordinativus, It. & Sp. ordinativo, Pr. ordinatiu, O. Fr. ordinatif.] Tending to ordain; directing; giving order. [Rare.]